Len nedávno som si uvedomil, že netreba len chcieť, netreba sa zúčastniť alebo byť poučený. Dnešný svet bohužial funguje na princípe povolíš - zomrieš. Trochu ma to mrzí, pretože do očí sa už pravdu ani nedozviete. Hodnoty života sú uchovávané len v minime z nás. Mohol by som povedať, že za to môže výchova, samozrejme je to z časti pravda, ale od určitého veku je rodina niečo magické (pre mna neopísateľné). Avšak všetku múdrosť, ktorú sme podedili musíme rozvíjať sami. Prečo ľudia už hodnoty nemajú? Lebo ich nechcú mať, alebo chcú nemať?! Trochu som odbočil, ospravedlňujem sa. Prečo sa stále uspokojíme aj s málom?
Tento prístup tvorí polovičných ľudí. Žiadne drobné radosti, negativizmus a problémy, ktore vlastne ani problémami nie sú. Otec by mi teraz povedal - chcel by som mať tvoje problémy. Veci sú predsa len také vážne ako my. Kvoli tomuto sa nemám rád, pretože z jednej myšlienky sa stanú ďaľšie tri. Je ťažké ich dostať všetky na papier, aj keď by som veľmi chcel, ale brzdí ma diakritika. Skúsim to na chvíľu bez nej, snáď Vás neurazím.
Dnesny den je uplne normálny ako kazdy iny. Rano som vstal, najedol sa - moj standart, a isiel sa ucit. Posledné 4! Posledne styri skusky a statnice. To na co uz horlivo cakam, a mozno este horlivejsie caka moja rodina. Rodinu mam rad, podporuju ma, obcas vytacaju, ale to je presne uloha rodiny. Nema Vas vychovat, len Nam dat smer zivota. To sa im podarilo, smer mam, rychlost stale zvysujem. Vidite uz zase skacem kade-tade. Ja za to ale skutocne nemozem. Mozno Vas potesi, ze tychto 7 riadkov som napisal za rovnaky casovy usek ako prve dva riadky s diakritikou. Ale vratim sa spat k teme. Teraz je pol deviatej vecer, slnko je za susednym domom ale nadherne osvecuje blizku luku, kde sa pohybuje mnoho studentov s loptami, dekami a podobnymi vychytávkami studentskeho zivota. Viditelnost je bezchybna a spolubyvajuci sa horlivo uci financie. V utorok prichadza moja 1/4. Hura, uz sa mozno dostanem k pointe tychto riadkov. Stale Vam nevadi, ze pisem bez diakritiky, mimochodom co ste dnes jedli? Ja som mal fantasticke vafle a kopu inych drobnosti - standartna nedela!. Prave skoncila pesnicka a idem teda uz na pointu, aby sme sa nenudili.
Od malicka sa ucime zit, prve lasky stroskotali na nevedomosti ale snazime sa pozviechat a nerobit hluposti aj v buducnosti. Tento vek vsak musi skoncit. Skoncti v nasich mysliach, srdciach a kludne aj nohaviciach ak chcete. Ked skonci stav ucenia, ucime sa dalej - cely zivot predsa. Tento stav je uz ale stav mmnt tazke slovicko “uvedomovanosti” - dobre nie? mysle! Clovek by uz mal mat priority, ak ich nema, tak mi je ho luto, a mal by kracat za svojim cielom. Co je Vasim zmyslom zivota? Rozmyslali ste dlhsie ako sekundu? Je mi luto, je to prilis dlho!
Su veci ktore neucia v skole - tak znie aj nadpis tohoto pseudoclanku. Ludia malo bojuju. Bojuju o to co chcu. Radsej sa uspokoja s malom. To nie je spravne. Samozrejme netreba ist cez mrtvoly, ale spravne odhodlanie, adrenalin a vedomosti dokazu s priemernej osoby sediacej v kute urobit vitaza. Neverite? Pozrite sa na pravu z medaili :)
Skuste rano vstat a zacat bojovat o to co naozaj chcete! Verte stoji to za to. Chcete byt prezidentom? kozmonautom? Do toho! Znie to smiesne, pretoze tieto povolania zvycajne chcu male deti, lene prave od deti by sme sa mali ucit. Ak ste v sebe dieta uz pochovali, nikdy nebudete dobry rodic. Ked Vas psik vybral z kosa odhodene kusky slaniny ako ste sa na neho pozerali? Vsak vy to dobre viete! Hovori sa tomu laska. Cert to ber ze po dvoch rokoch sa strati. Teda - strati sa len tym co ju nechaju stratit sa. To co mame radi by sme mali nosit stale zo sebou. Zavolajte mame, potesi sa! Povedzte pani v obchode po nakupe “dakujem pekny den” - uvidite co to s nou urobi. Dajte si na seba oblubene tenisky hoci sa nehodia k zvysku. VY este nemate oblubene tenisky? Mam ich dostatok, zastavte sa, nieco vyberieme. Teste sa z malickosti a bojujte ako levy. Pre spravnu vec, pre podstatu vsetkeho. A neviem ako Vy, ale ja sa chystam zit vecne....